Práca s obrovskou zodpovednosťou, pri ktorej denne preváža desiatky ľudí a stará sa o technický stav zvereného vozidla. František Vojár z Kysúc je štátny zamestnanec, ktorý pracuje pre ministerstvo vnútra ako vodič policajného autobusu. Hoci jeho náplň práce zahŕňa prepravu policajných aj hasičských zložiek, pohľad na výplatnú pásku prináša trpkú realitu.
Kým v komerčnej sfére by zamestnávateľovi za podobné mzdové podmienky hrozila likvidačná pokuta, štát postupuje podľa vlastných pravidiel a zákonov, v dôsledku čoho dostáva zamestnanec menej, než by mu garantoval bežný Zákonník práce.
Čo sa stalo
František Vojár pôsobí na oddelení autodopravy Centra podpory v Žiline, ktoré patrí priamo pod rezort vnútra. V osobnej starostlivosti má služobný autobus, ktorým zabezpečuje hromadnú prepravu príslušníkov Policajného zboru a Hasičského a záchranného zboru v celom Žilinskom a Trenčianskom kraji.
„Mojou úlohou je zabezpečiť prepravu osôb v rámci rezortu ministerstva vnútra, či už policajtov alebo iné zložky. V podstate sa o autobus starám tak, ako keby to bolo moje vlastné vozidlo. Vidno to aj na ňom. Naozaj je v ukážkovom stave,“ povedal vodič autobusu František Vojár.
Problém nastal pri porovnaní výšky mzdy po zvýšení minimálnej mzdy. Ako vodič autobusu v štátnej službe je zaradený v tretej platovej triede. Jeho celkový funkčný plat predstavuje 1 089,50 eura v hrubom. Samotný tarifný základ však dosahuje iba 854,50 eura a zvyšná čiastka sa mu dorovnáva prostredníctvom osobného príplatku.
V súkromnej sfére pritom rovnaká profesia spadá do tretieho stupňa náročnosti práce. Pre tento stupeň predstavuje zákonný minimálny mzdový nárok pre daný rok sumu 1 147 eur.
„Moja mzda je 1 089,50 eura v hrubom. Minimálna mzda pre vodiča autobusu, keďže je zaradený v treťom stupni náročnosti práce, je stanovená na 1 147 eur. Čiže rozdiel je tam 57,50 eura. Keby som pracoval u inej komerčnej firmy alebo u nejakého živnostníka, tak mám nárok na tento plat,“ ozrejmil Vojár.
Prečo je to dôležité
Tento prípad poukazuje na výrazný rozdiel medzi podmienkami v súkromnom a štátnom sektore na Slovensku. Zákonník práce striktne určuje minimálne mzdové nároky podľa stupňov náročnosti práce pre komerčné firmy a podnikateľov. Ak by súkromná spoločnosť vyplatila vodičovi autobusu menej ako stanovené minimum pre daný stupeň náročnosti, čelila by prísnym sankciám zo strany inšpektorátov práce.
Štát sa však pri odmeňovaní vlastných zamestnancov riadi osobitnou legislatívou a tabuľkovými platmi, čo v praxi vedie k situáciám, kedy zamestnanec rezortu dostáva na výplatu o 57,50 eura menej, než by mu musel garantovať ktorýkoľvek súkromný dopravca.
Mali by mať zamestnanci štátu rovnaké minimálne mzdové garancie ako pracovníci v súkromnom sektore? Podeľte sa o svoj názor v komentároch.
