Slovensko opäť rieši veľkú dilemu týkajúcu sa hospodárenia s vodou. Do popredia sa opakovane dostávajú zámery na budovanie rozsiahlych vodných diel, ktoré si vyžadujú obrovské finančné prostriedky zo štátnej kasy.
Premiér Robert Fico sa rozhodol presadzovať projekty za stovky miliónov eur. Kým vládny kabinet poukazuje na klimatické zmeny a akútny nedostatok vlahy, odborné pohľady upozorňujú, že pred drahým betónovaním by sme sa mali zamerať na to, čo nám uniká priamo pomedzi prsty.
Čo sa stalo
Na stole je opätovné otvorenie diskusie o megalomanských investíciách do nových vodných nádrží. Príkladom takéhoto masívneho projektu je vodná nádrž Tichý Potok na východnom Slovensku, ktorej odhadované náklady dosahujú stovky miliónov eur.
Predseda vlády Robert Fico túto výstavbu odôvodňuje rastúcim vodným deficitom, vplyvmi zmeny klímy a nutnosťou zaistiť stabilné zásobovanie vodou pre región. Kritici tohto prístupu, ako napríklad Michal Sabo, však zdôrazňujú, že vláda prehliada obrovské rezervy v súčasnom systéme. Len z čistiarní komunálnych odpadových vôd na východnom Slovensku totiž ročne odtečie do riek viac ako 100 miliónov kubických metrov vyčistenej vody celkom bez úžitku. Tieto čísla vyplývajú z oficiálnych údajov rezortu životného prostredia sprístupnených na základe infožiadosti.
Prečo je to dôležité
V 21. storočí by bezpečnosť zásobovania vodou nemala stáť výhradne na stavbe ďalších betónových hrádzí. Namiesto liatia nového betónu sa do popredia tlačí koncept cirkulárneho vodného hospodárstva, teda opätovného využívania už vyčistenej komunálnej odpadovej vody.
Tento moderný princíp sa v Európe bežne presadzuje ako účinný nástroj na boj so suchom. Európska únia navyše od júna 2023 zaviedla nariadenie o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody. Táto legislatíva vytvára jasný rámec predovšetkým na použitie regenerovanej vody na zavlažovanie v poľnohospodárstve a striktne stanovuje normy pre jej kvalitu, monitorovanie aj riadenie rizík. Namiesto využitia existujúcej legislatívy a dostupných zdrojov však štát zatiaľ preferuje nákladné stavebné projekty.
Mali by sa stámilióny eur investovať radšej do moderného zadržiavania vody a čistiarní, alebo sú veľké priehrady nevyhnutnosťou? Podeľte sa o svoj názor v komentároch.
