Pre každú ženu predstavuje nečakaná strata vytúženého dieťaťa obrovskú ranu, s ktorou sa vyrovnáva len veľmi ťažko. O to zarážajúcejšie je, keď sa k psychickej bolesti pridá necitlivé a neprofesionálne správanie zo strany zdravotníckeho personálu, ktorý by mal byť oporou.
Svoje o tom vie Poľka Joanna Tylman, ktorá sa po smutnej udalosti v zdravotníckom zariadení stretla s prístupom, na aký zrejme nikdy nezabudne. Zariadenie už priznalo zlyhanie a celým prípadom sa začali zaoberať príslušné úrady.
Čo sa stalo
Joanna Tylman bola hospitalizovaná v nemocnici v poľskom meste Suwałki z dôvodu vážnych komplikácií v ranom štádiu tehotenstva. Zdravotníci sa snažili situáciu zvládnuť a počas dvoch dní jej podávali lieky s cieľom tehotenstvo udržať. Pokusy lekárov však boli neúspešné a došlo k samovoľnému potratu.
Pacientka sa po strate nachádzala v silnom šoku. Keďže mala doma ďalšie deti, o ktoré sa musela postarať, požiadala o prepustenie na vlastnú žiadosť. Službukonajúca lekárka po vykonaní potrebných vyšetrení s jej odchodom domov súhlasila.
Pred odchodom však nastala situácia, ktorá pacientku hlboko zasiahla. Zdravotná sestra jej priniesla priehľadnú nádobu s telom potrateného dieťaťa, ktorú predtým vytiahla z chladničky na oddelení. Keď sa prekvapená žena opýtala, čo má s touto nádobou robiť, dostala odpoveď, aby ju doma uchovávala v chladničke.
Až po uplynutí niekoľkých dní sa zdrvená matka dozvedela, že takýto postup nebol nutný a telo dieťaťa mohla priamo z nemocničného zariadenia prevziať pohrebná služba.
Prečo je to dôležité
Tento incident otvára dôležitú tému zaobchádzania s pacientmi po traumatizujúcich zážitkoch a dodržiavania presných postupov v nemocniciach. Poskytovanie informácií o tom, aké práva a možnosti rodičia po potrate majú, by malo byť samozrejmosťou, aby sa predišlo zbytočnej dodatočnej traume rodiny.
Čo bude ďalej
Nemocnica v Suwałkach už v tomto prípade oficiálne priznala pochybenie. Udalosť nezostala bez odozvy oficiálnych inštitúcií. Záležitosť v súčasnosti rieši prokuratúra a prípadom sa zaoberajú aj poľskí ombudsmani.
Aké štandardy a prístup by podľa vás mali zdravotnícke zariadenia v takýchto citlivých situáciách garantovať?



