História kartových hier
Na svete asi niet človeka, ktorý by nepoznal aspoň dve kartové hry. Väčšina z nás po nich siahne počas voľných dní, keď nie je čo robiť alebo sa len tak nudíme alebo sa chceme zabaviť. Zamysleli ste sa niekedy, kedy, kde a prečo vznikli kartové hry?
História kariet nie je veľmi známa a často sa nikde neuvádzajú informácie o tom, kde a kedy a prečo vznikli. Historici však tento tajomný fakt skúmali a naďalej skúmajú, pretože informácie sú opradené teóriami, legendami a príbehmi. Málo z nich sú podložené na faktoch a preto ich skúmanie je veľmi zložité. Poďme si povedať, čo teda s určitosťou vieme.
Odkiaľ pochádzajú hracie karty?
Čína
Nikto presne nevie, kde a ako vznikli hracie karty. V literatúre sa však stretneme s rôznymi legendami, ktoré môžu byť pravdivé. Prvý príbeh tvrdí, že karty vznikli približne v 12. storočí v Číne. Ženy mocných panovníkov sa veľmi nudili a potrebovali si nájsť nejaký spôsob krátenia času. Preto okolo roku 1120 vymysleli hracie karty, ktoré im pomáhali poraziť nudu.
Pri Číne ostaneme aj naďalej. Ďalšia legenda rozpráva o tom, že karty vymysleli Číňania ešte skôr, to niekde medzi rokmi 613 a 906. Počas trvania tangovej dynastie vznikla hra s názvom „Game of Leafs“, ktorá bola zaznamená v knihe z 9. storočia s názvom „Collection of Miscellanea at Duyang“. Táto hra je podobná dnešným kartovým hrám.
Korea
Niektorí historici veria, že karty boli vymyslené v 7. storočí v Kórei. Prvé kórejské karty sa troška odlišovali od kariet, ktoré poznáme teraz. Jednalo sa o 1 cm široké a 17 cm dlhé pásiky z papiera alebo kože, ktoré boli ozdobené rôznymi symbolmi. Ponášali sa na bambusové šípy, ktoré boli v tej dobe v Kórei používané na veštenie.
Hracie karty v Európe
Hracie karty, tak ako ich poznáme dnes, boli prvý krát spomenuté v latinskom rukopise nemeckého mnícha Johannesa of Basel z roku 1377. Tento rukopis je jasným dôkazom, že hracie karty hrali Európania už v 14. storočí.
Johannes opisuje, že karty mali dve strany. Na jednej boli rôzne značenia a tváre 4 kráľov, ktoré boli farebne odlíšené. Králi boli 13. karta z každej farby. Tento popis je totožný s hracími kartami, ktoré sa používajú dodnes.
Hracie karty prišli do Európy pravdepodobne z islamskej časti sveta. Ak sa karty naozaj dostali do Európy okolo roku 1370 (čo s najväčšou pravdepodobnosťou áno), museli ich priniesť z jednej z krajín, s ktorou Európa v tom čase obchodovala.
Je dosť možné, že hracie karty prišli do Európy z Egypta, konkrétne z časti Mameluks. Niektoré stredoveké islamské karty našli už v 13. storočí a prvá kompletná zbierka kariet je vystavené v Istanbule, v múzeu Topkapi Sarayi. Jedná sa o najstarší kompletný kartový balíček a obsahuje 52 kariet – rovnaký počet, aký poznáme dnes.
Rozmach po Európe
Od roku 1380 sa hracie karty začali šíriť po Európe raketovou rýchlosťou. Vo väčších mestách, ako napríklad Florencia, Paríž, Barcelona alebo Bazilej, bolo hranie kariet na dennom poriadku.
Hracie karty v Taliansku a Španielsku
Hracie karty, ktoré sa používali v Taliansku v 14. storočí majú pôvod v Egypte a boli ručne maľované a práve kvôli tomu si ich mohli dovoliť vlastniť iba bohatí ľudia. Časom však prišli na spôsob, ako vytvoriť masovú produkciu hracích kariet a rozšíriť hry aj medzi bežný ľud.
Španielske karty sú veľmi podobné a takisto vznikli z egyptských hracích kariet. Rozdiel oproti talianskym kartám je v počte kariet. V jednom balíčku v kartách z Talianska sa nachádzalo 40 kusov. Chýbala kráľovná, 8, 9, a 10. V španielskych kartách by ste nenašli číslo 10 a kariet bolo dohromady 48.
Nemecké hracie karty
Hracie karty si postupne našli cestu aj do Nemecka. Odhaduje sa, že to bolo približne v polovici 70. rokov 14. storočia. Spájali symboly z talianskych kariet, ktoré vyobrazovali lov a vlastné symboly zo života v krajine. V balíčku sa nenachádzala kráľovná.
Nemci neboli len hráči. V 15. storočí ovládli trh výroby kariet v Európe a postupne vytlačili aj staršie talianske karty.
Francúzske hracie karty
Postupom času sa karty dostali aj do Francúzska. Hralo sa všade a veľmi často, až do roku 1377. Obyvatelia Paríža boli obmedzení zákonom, podľa ktorého mohli hrať iba cez víkendy. Hranie cez pracovné dni bolo zakázané. V Lille bolo v roku 1382 zakázané hranie kariet úplne.
Francúzske karty obsahovali to, čo nemecké nie – kráľovnú. Okrem toho, Francúzi zmenili aj dizajn kariet. Vsadili na minimalizmus a zo symbolov odobrali všetky zložité detaily. Francúzske karty boli jednoduché a čisté.
Francúzi našli spôsob ako vyrábať karty tisíc krát rýchlejšie, ako Nemci. Aj keď nemecká výroba bloa silá, nakoniec Francúzom podľahla. Francúzske karty sa rozšírili do celej Európy a sú to karty, s ktorými sa najčastejšie stretávame dodnes.