Vzťahy v Európskej únii opäť narážajú na zásadný spor týkajúci sa financovania pomoci pre Kyjev. Slovenský predseda vlády Robert Fico otvorene odmietol tlak zo strany Nemecka a adresoval novému nemeckému kancelárovi Friedrichovi Merzovi nekompromisné slová. Fico zdôraznil, že sa pred ním „nepokaká“ a že Slovensko sa nebude podriaďovať predstavám väčších európskych štátov.
Spor sa naplno rozhorel po tom, ako nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že podpora Ukrajiny nesmie poľaviť, pričom ju označil za otázku európskej kolektívnej bezpečnosti a úlohu pre všetkých členov Európskej únie. Urobil tak na tlačovej konferencii po rokovaní s maďarským premiérom Péterom Magyarom v Berlíne. Reakcia zo strednej Európy na seba nenechala dlho čakať.
Čo sa stalo
K nemeckej výzve sa spoločne ohradili slovenský premiér Robert Fico a predseda českej vlády Andrej Babiš počas tlačovej besedy po spoločnom rokovaní vlád Česka a Slovenska. Obaja lídri dali jasne najavo, že nesúhlasia s diktovaním podmienok pri schvaľovaní európskych financií.
Robert Fico uviedol, že je potrebné striktne oddeliť rokovania o rozpočte Európskej únie na roky 2028 až 2034 od otázky finančnej pomoci Ukrajine. Pripomenul, že samotný návrh rozpočtu už obsahuje 100 miliárd eur pre Kyjev. Zásadne však odmieta nátlak a prípadnú pôžičku vo výške 70 miliárd eur pre Ukrajinu. Ak sa nemecký kancelár rozhodne zablokovať rozpočet pre nesúhlas členských krajín s touto pôžičkou, Fico je pripravený pristúpiť k rovnakému kroku.
Na stranu suverénneho rozhodovania sa postavil aj český premiér Andrej Babiš, ktorý pripomenul, že Ukrajina od začiatku vojny získala už 520 miliárd eur. Spochybnil preto potrebu ďalšieho financovania z rozpočtu EÚ a navrhol, aby boli prostriedky využité najmä na povojnovú obnovu.
„To, čo robí spolkový kancelár, je typické vydieranie.“
Prečo je to dôležité
Rozpory medzi západnými a stredoeurópskymi členmi bloku môžu výrazne skomplikovať schvaľovanie dlhodobého finančného rámca Európskej únie. Otázka viazania rozsiahlych balíkov finančnej pomoci na hlavný rozpočet EÚ vyvoláva napätie, keďže každá členská krajina disponuje právom veta pri schvaľovaní viacročného rozpočtu.
Zatiaľ čo Berlín vníma pokračovanie finančných tokov ako kľúčový prvok európskej bezpečnosti, Bratislava a Praha preferujú opatrnejší prístup a varujú pred zaťažovaním spoločnej kasy ďalšími mimoriadnymi úvermi.
Čo bude ďalej
Lídri sa na túto tému stretnú už čoskoro. O sporných otázkach, budúcom rozpočte EÚ aj finančnej asistencii Ukrajine budú diskutovať na neformálnom samite v Dubline, ktorý je naplánovaný na štvrtok a piatok.
Myslíte si, že by Slovensko malo ustúpiť, alebo je postoj premiéra správny? Vyjadrite svoj názor v komentároch.
