Slovensko čelí rastúcim výzvam v dôchodkovom systéme, ktorý je závislý od príspevkov pracujúcich. Napriek rastúcim priemerným penziám a zvyšujúcemu sa počtu dôchodcov sa objavujú varovania pred možnou krízou. Táto situácia vyvoláva otázky o udržateľnosti súčasného modelu a o tom, ako sa zmeny dotknú budúcnosti.
Vláda, napriek narastajúcim dlhom a deficitom, odmieta obmedzovať 13. dôchodky, čo ďalej zaťažuje štátny rozpočet. Táto politika, hoci populárna, môže viesť k vážnym dôsledkom, ak sa nezmení smerovanie.
Čo sa stalo
Počet starobných dôchodcov na Slovensku neustále rastie. Kým v roku 2010 ich bolo približne 930-tisíc s priemernou penziou 350 eur mesačne, v decembri 2020 už ich počet dosiahol 1,09 milióna s priemerom 487,37 eura. Do augusta 2026 sa počet starobných dôchodkov zvýšil na 1,15 milióna a priemerná penzia stúpla na 733 eur, a to bez započítania 13. dôchodkov.
Súčasne s rastom výdavkov Sociálnej poisťovne sa zvyšuje aj jej deficit. V roku 2010 sa vybralo na odvodoch približne štyri miliardy eur, no výdavky dosiahli až šesť miliárd eur. Štát musel do Sociálnej poisťovne doplatiť takmer 1,6 miliardy eur, ktoré pochádzali z daní určených na iné verejné služby, ako sú platy učiteľov, policajtov či výstavba diaľnic. V roku 2025 sa cez starobné dôchodky vyplatilo už približne 11,4 miliardy eur, plus ďalšie dve miliardy na invalidné dôchodky a nemocenské.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) v relácii Politika 24 na JOJ 24 priznal, že časť deficitu Sociálnej poisťovne tvorí 13. dôchodok. Zároveň však zdôraznil, že k schodku významne prispieva aj fungovanie druhého dôchodkového piliera, do ktorého smeruje časť odvodov poistencov. Napriek tomu minister odmieta obmedzovanie 13. dôchodkov. Na dofinancovanie Sociálnej poisťovne sú v rozpočte na rok 2027 vyhradené dve miliardy eur.
Prečo je to dôležité
Rastúci počet dôchodcov a zvyšujúce sa výdavky na dôchodky v kombinácii s deficitom Sociálnej poisťovne naznačujú, že súčasný systém nie je dlhodobo udržateľný bez dodatočného financovania zo štátneho rozpočtu. Premiér Robert Fico opakovane varoval pred touto hrozbou, poukazujúc na možné zhrozenie z výšky dôchodkov v budúcnosti, napríklad v roku 2035, ak prepukne kríza podobná tej z roku 2008.
Dofinancovanie zo štátneho rozpočtu znamená, že peniaze, ktoré by inak mohli byť použité na investície do školstva, zdravotníctva, infraštruktúry alebo na zníženie verejného dlhu, sú presmerované na pokrytie dôchodkov. To vytvára tlak na verejné financie a prispieva k rastúcemu zadlžovaniu krajiny. Zvyšujúce sa úroky naprieč svetom ďalej komplikujú situáciu, keďže splácanie dlhov sa stáva drahším.
Čo bude ďalej
Situácia s dôchodkami si vyžaduje komplexné riešenia. Odmietanie obmedzovania 13. dôchodkov, aj keď je politicky populárne, len odďaľuje riešenie problému a zvyšuje budúce riziko. Je kľúčové zvážiť, ako zabezpečiť udržateľnosť dôchodkového systému bez toho, aby to ohrozilo iné dôležité sektory štátu alebo viedlo k nekontrolovateľnému rastu dlhu.
Diskusia o reforme dôchodkového systému bude pravdepodobne pokračovať, pričom je nevyhnutné hľadať rovnováhu medzi solidaritou, spravodlivosťou a finančnou udržateľnosťou. Ak sa nenájdu efektívne riešenia, hrozba „dôchodkového masakru“, na ktorú upozorňujú aj politici, môže byť čoskoro realitou.
Diskutujte s nami! 💬 Pridajte svoj názor na Facebooku
