Slovensko stojí na pokraji finančnej krízy, ktorá môže dramaticky ovplyvniť budúcnosť státisícov dôchodcov. Hoci sa v súčasnosti debatuje o „kozmetických úpravách“ 13. dôchodkov, skutočná hrozba sa skrýva v obrovských dlhoch a rastúcich úrokoch, ktoré ohrozujú samotné základy dôchodkového systému. Premiér Robert Fico opakovane varuje pred týmto scenárom.
Ako uviedol minister práce Erik Tomáš, deficit Sociálnej poisťovne spôsobuje nielen 13. dôchodok, ale aj fungovanie druhého dôchodkového piliera, do ktorého smeruje časť odvodov poistencov.
Čo sa stalo
Štatistiky Sociálnej poisťovne ukazujú alarmujúci trend. V roku 2010 žilo na Slovensku približne 930-tisíc starobných dôchodcov s priemernou penziou 350 eur. Do decembra 2020 ich počet vzrástol na 1,09 milióna a priemerná penzia na 487,37 eura. V auguste 2026 už bolo vyplácaných 1,15 milióna starobných dôchodkov s priemernou výškou 733 eur (bez 13. dôchodkov).
Napriek tomuto rastu výdavkov, ktoré v roku 2025 dosiahli približne 11,4 miliardy eur len na starobné dôchodky (plus ďalšie dve miliardy na invalidné a nemocenské), politici nemali dostatok prostriedkov na ich pokrytie. V roku 2010 sa pracujúci ľudia zložili na odvody pre Sociálnu poisťovňu sumou približne štyroch miliárd eur, pričom sa ďalších 200 miliónov eur vybralo z dlžného poistného. Výdavky však dosiahli šesť miliárd eur. Chýbajúce peniaze, takmer 1,6 miliardy eur, musel v roku 2010 „zadotovať“ štát z balíka určeného na platy učiteľov, policajtov, hasičov alebo výstavbu diaľnic.
Minister práce Erik Tomáš priznal, že 13. dôchodok tvorí určitú časť deficitu Sociálnej poisťovne. Zároveň však zdôraznil, že významným faktorom je aj druhý pilier, keďže časť odvodov smeruje na osobné účty sporiteľov. Hoci pre rok 2027 sú v rozpočte vyčlenené dve miliardy eur na dofinancovanie Sociálnej poisťovne, minister odmieta obmedzovanie trinástych dôchodkov. Súčasná vláda podľa neho počas posledných troch rokov odmietla ďalšie znižovanie odvodov do druhého piliera.
Prečo je to dôležité
Neustály rast počtu dôchodcov a zvyšovanie priemerných dôchodkov, ktoré nie je kryté dostatočnými príjmami z odvodov, vytvára obrovský tlak na štátny rozpočet. Dofinancovanie Sociálnej poisťovne z daní, ktoré by inak mohli smerovať do iných dôležitých sektorov ako školstvo, zdravotníctvo či infraštruktúra, je dlhodobo neudržateľné. Ak sa tento trend nezmení, hrozí, že v prípade ekonomickej krízy, podobnej tej z roku 2008, budú mnohí dôchodcovia zhrození z výšky svojich penzií, napríklad už v roku 2035.
Diskusia o 13. dôchodku a druhom pilieri ukazuje na hlboké systémové problémy. Zatiaľ čo 13. dôchodok je politicky citlivá téma, ktorá prináša okamžitú úľavu, druhý pilier predstavuje dlhodobé riešenie, ktoré by malo znižovať závislosť od štátneho rozpočtu. Nedostatočné príjmy a rastúce výdavky vedú k nekontrolovateľnému zadlžovaniu štátu, čo má dopad na každého občana.
Čo bude ďalej
Rastúce dlhy a úroky naznačujú, že bez systémových zmien bude situácia čoraz kritickejšia. Kým sa vedú debaty o drobných úpravách, hrozba „dôchodkového masakru“ visí vo vzduchu. Politici stoja pred náročnou úlohou nájsť vyvážené riešenia, ktoré zabezpečia udržateľnosť dôchodkového systému a zároveň ochránia životnú úroveň budúcich aj súčasných seniorov. Je otázne, do akej miery sú ochotní pristúpiť k nepopulárnym, no nevyhnutným reformám.
Diskutujte s nami! 💬 Pridajte svoj názor na Facebooku
