V susednej Českej republike nastala mimoriadna situácia vo verejnoprávnych médiách. Diváci, ktorí si zapli spravodajské vysielanie, zostali zaskočení nezvyčajným programom. Redaktori, dramaturgovia aj moderátori odmietli štandardne pracovať a pristúpili k radikálnemu kroku.
Tradičné vysielanie plné aktuálnych reportáží a novinárskej práce vystriedal núdzový režim. Na obrazovkách sa objavili archívne materiály a moderátori v smútočnom odeve, pričom rovnaké obmedzenia zasiahol aj verejnoprávny rozhlas.
Čo sa stalo
Dňa 3. novembra zvolali pracovníci Českej televízie a Českého rozhlasu štrajk. Do protestu sa zapojili redaktori, moderátori, dramaturgovia a ďalší členovia žurnalistického tímu. Dôvodom tohto rozhodnutia je postoj vlády Andreja Babiša (ANO), ktorá sa usiluje o zrušenie koncesionárskych poplatkov a presadenie financovania týchto verejnoprávnych médií priamo zo štátneho rozpočtu.
Vysielanie Českej televízie prebieha v provizórnom formáte. Na televíznej obrazovke sa približne každých pätnásť minút zobrazuje oznam o prebiehajúcom štrajku. Text informuje divákov priamo:
„Zamestnanci Českej televízie štrajkujú. Robíme všetko pre to, aby sme aj v budúcnosti mohli poskytovať verejnú službu v plnom rozsahu a kvalite.“
Rovnaký text sa objavuje aj v pohyblivom banneri v hornej časti obrazovky. Približne raz za hodinu vystúpi moderátor či moderátorka v čiernom oblečení a prečíta len nevyhnutné, mimoriadne dôležité správy, prípadne hlásenia ohrozujúce obyvateľstvo. Zvyšok vysielacieho času vypĺňajú archívne pásma venované minulému režimu od 40. do 90. rokov – vysielali sa napríklad zábery na Gustáva Husáka pri obhliadke metra, dobové šijacie stroje či socialistickí pomocníci do kuchyne.
Podobná situácia nastala aj v Českom rozhlase, kde štrajk taktiež obmedzil bežnú štruktúru vysielania. Slovenská satirická stránka Zomri rovnako zverejnila úryvok z tohto netradičného vysielania spoza rieky Moravy.
Prečo je to dôležité
Spôsob financovania verejnoprávnych médií patrí k zásadným politickým aj spoločenským témam. Zrušenie koncesionárskych poplatkov a prechod na priame financovanie zo štátneho rozpočtu prináša otázky o nezávislosti redakcií od aktuálnej vládnej moci. Kým zástancovia štátneho financovania argumentujú odbremenením peňaženiek občanov, žurnalisti sa obávajú priameho politického tlaku cez každoročné prideľovanie rozpočtových prostriedkov.
Čo na to hovoria odborníci / verejnosť
Vedenie rozhlasu informovalo svojich poslucháčov priamo prostredníctvom oficiálnej webovej stránky, kde uviedlo stručné stanovisko k obmedzeniam:
„Počas doby trvania štrajku bude publikovaný obsah významne obmedzený.“
Program je tak v rozhlasovom éteri vypĺňaný predovšetkým hudbou.
Mali by byť verejnoprávne médiá financované z poplatkov alebo zo štátneho rozpočtu? Podeľte sa o svoj názor v komentároch.
