Mnohí pozostalí žijú v presvedčení, že ak investujú tisíce eur do honosného pomníka a úpravy miesta posledného odpočinku, hrob sa stáva ich trvalým vlastníctvom. Realita platnej legislatívy je však úplne iná. Hrobové miesto, v ktorom ležia naši príbuzní, nikomu z nás nepatrí – máme ho len v dočasnom prenájme.
Stačí nezaplatiť predpísaný poplatok a po určitom čase môže prísť k radikálnemu kroku. Správa cintorína má totiž právo zmluvu vypovedať, miesto zrušiť a následne ho ponúknuť úplne iným záujemcom.
Čo sa stane, keď prestanete platiť
Pokiaľ nájomca prestane uhrádzať poplatky za hrobové miesto, správca cintorína sa ho najprv pokúsi vyhľadať a kontaktovať. Ak toto úsilie zlyhá, začína plynúť zákonom stanovená výpovedná lehota. Príbuzných na nezrovnalosti často upozorní aj výrazná nálepka umiestnená priamo na hrobe.
„Čakáme tri roky, hrobové miesto je označené, ale spravidla k likvidácii hrobového miesta neprichádza skôr ako o päť až šesť rokov,“
objasnil riaditeľ Marianum – Pohrebníctva mesta Bratislavy Róbert Kováč. Nálepka slúži na to, aby sa nájomca či rodina pri návšteve cintorína správcovi ozvali. Pokiaľ návštevník preukáže príbuzenský vzťah, môže sa s ním uzatvoriť nová nájomná zmluva a hrob ostane zachovaný.
Prečo je to dôležité
Miesto na cintorínoch nie je nekonečné a kapacitné problémy rieši väčšina slovenských miest a obcí. Z právneho hľadiska nie je rozhodujúce, koľko finančných prostriedkov rodina investovala do náhrobku. Pozemok zostáva vo vlastníctve prevádzkovateľa či obce a bez platnej zmluvy hrob stráca ochranu.
Preto je nevyhnutné, aby si pozostalí strážili lehoty nájomných zmlúv a nenechávali platby na náhodu. Zvlášť pri starších hroboch, kde pôvodný nájomca zomrel, často dochádza k situácii, že nová zmluva nie je prepísaná a cintorín nemá na koho poslať výzvu.
Ako prebieha samotná likvidácia
Ak sa k označenému hrobu ani po rokoch nikto neprihlási, nastupuje proces jeho zrušenia. Osud telesných pozostatkov závisí od spôsobu pôvodného pochovania. Pokiaľ ide o urnu a objednávateľ pohrebu si ju nevyzdvihne, popol býva vysypaný na takzvanej rozptylovej lúke.
Pri klasických hroboch s telami v rakvách je postup iný.
„Tam zostanú nejaké kosti, a to sa potom robí tak, že keď sa kope jama, tak sa v nej urobí ďalšia a posunie sa to do toho,“
vysvetlil Ladislav Stríž, predseda Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb.
Nemalou komplikáciou býva aj samotný náhrobný kameň. Ako uviedol Stríž, po likvidácii hrobu musí náhrobok smerovať do depozitu. Až v momente, keď sa k nemu dlhodobo nikto neprihlási, prichádza na rad jeho definitívna likvidácia. Uvoľnené hrobové miesto je následne pripravené na rezerváciu pre ďalších záujemcov.
Máte prehľad o tom, dokedy máte zaplatené hrobové miesta vašich predkov, alebo ste sa už stretli s podobnou výzvou na cintoríne?
