Srbsko zažíva politické zemetrasenie. Aleksandar Vučić, ktorý v krajine vládol 14 rokov ako premiér a následne prezident, priznal nečakanú porážku. Jeho Srbská strana pokroku (SNS) získala len približne 39,3 percenta hlasov a zrejme 103 poslaneckých kresiel. Absolútnu väčšinu v parlamente, približne 52,5 percenta hlasov a asi 140 z 250 kresiel, si totiž pripísala opozičná Študentská kandidátka – Študenti víťazia.
Toto prekvapivé víťazstvo študentského hnutia prichádza po dvoch rokoch intenzívnych univerzitných štrajkov, masových demonštrácií, blokád ciest a pochodov po celom Srbsku, ktoré boli sprevádzané aj občasnými fyzickými zrážkami. Situácia bola tak napätá, že krátko pred polnocou volebného dňa hrozilo, že sa jasné víťazstvo opozície zvrhne na krvavé násilie. Vo vzduchu sa vznášalo desivé napätie, keďže v dedinách severného Srbska boli pozorované skupiny mužov, ktorí pripomínali takzvaných „tituškov“ z kyjevského Majdanu – statných chlapov v tmavom oblečení, ktorí na niečo čakali.
Čo sa stalo
Aleksandar Vučić, ktorý sa radil medzi trojicu autoritárskych lídrov v regióne, priznal porážku už hodinu a pol po uzavretí volebných miestností, hoci verejnosť v tom čase ešte nepoznala použiteľné výsledky sčítavania hlasov. Jeho vládnutie trvalo 14 rokov, pričom vo funkcii zostáva už len Robert Fico z tejto pôvodnej trojice.
Študentská kandidátka, ktorá bola nominovaná na základe demokratických princípov na študentských zhromaždeniach, získala solídnu absolútnu väčšinu, čo jej umožňuje vládnuť sama bez potreby koaličného partnera. Zaujímavosťou je, že za túto kandidátku v skutočnosti nekandidovali študenti, ale profesori, lekári a umelci. Okrem maďarskej, albánskej a bosnianskej menšiny, ktoré získali dohromady sedem poslancov, žiadna iná strana neprekročila trojpercentnú volebnú hranicu.
Prečo je to dôležité
Srbské voľby boli predovšetkým voľbou proti Vučičovi a jeho strane. Ľudia povedali stop represii a zrejme aj praktike, kedy sa zamestnávanie podmieňovalo členstvom v politickej strane. Analytik Ján Cingel vidí v tomto hnutí podobnosť s niekdajším slovenským hnutím VPN, ktoré bolo tiež ideologicky heterogénne a napokon sa rozpadlo. Vučič podľa Cingela presne na tento moment teraz čaká. Študentská kandidátka síce zverejnila svoj program a predstavila politické prúdy, ktoré sa na víťaznej kandidátke nachádzajú, avšak dopredu nepovedala, kto bude premiérom.
Zámerom študentského hnutia nebolo mať nič spoločné s protestmi študentov vo zvyšku Európy. Ide o čisto srbský fenomén, ktorý vznikol z vnútorných pnutí a nespokojnosti.
Čo na to hovoria odborníci / verejnosť
Analytik Ján Cingel upozorňuje, že aj keď študentské hnutie získalo nadpolovičnú väčšinu, čaká ho kľúčová výzva – musí vygenerovať lídrov, ktorí budú schopní viesť krajinu. Milina Zimová, srbská aktivistka, poukazuje na to, že otázka vstupu Srbska do EÚ je pre Srbov stále dôležitá, avšak voľba bola primárne motivovaná nespokojnosťou s Vučičovou vládou.
Čo bude ďalej
Srbsko stojí pred novou érou. Otázkou zostáva, ako sa Študentská kandidátka, zložená z rôznych politických prúdov, udrží pohromade a či dokáže vytvoriť stabilnú vládu. Vučičovo čakanie na rozpad hnutia naznačuje, že ľahké to určite nebude. Srbi však jasne ukázali, že chcú zmenu a sú ochotní za ňu bojovať.
Diskutujte s nami! 💬 Pridajte svoj názor na Facebooku
