Slovenská kultúrna scéna čelí mimoriadne smutnej správe. Vo veku 86 rokov navždy odišiel jeden z najvýznamnejších slovenských spisovateľov, scenáristov a dramaturgov druhej polovice 20. storočia, Peter Jaroš. O úmrtí informovala jeho manželka Mária Zuzana Jarošová.
Umelec skonal v nedeľu 8. novembra. Meno Petra Jaroša sa natrvalo zapísalo do dejín našej kinematografie i literatúry. Bol tvorcom diel, ktoré formovali celé generácie čitateľov a filmových divákov, pričom jeho tvorba presiahla hranice Slovenska.
Čo sa stalo
Peter Jaroš sa narodil v obci Hybe. V rokoch 1958 až 1962 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor slovenčina a ruština. Po ukončení štúdia a povinnej vojenskej službe začínal ako redaktor v týždenníku Kultúrny život, odkiaľ jeho kroky viedli do literárnej redakcie Československého rozhlasu v Bratislave.
Zásadná etapa jeho profesionálnej dráhy prišla v rokoch 1972 až 1990, keď pracoval ako scenárista a ústredný dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe na bratislavskej Kolibe. Stál pri zrode legendárnych filmov ako Tisícročná včela, Pacho, hybský zbojník či Jánošík.
Jeho literárny debut prišiel v roku 1963 s novelou Popoludnie na terase. Celkovo zanechal bohaté dielo pozostávajúce z:
- troch desiatok kníh,
- ôsmich filmových scenárov,
- šiestich rozhlasových hier.
Jeho romány, novely a poviedky boli preložené a publikované vo viacerých svetových jazykoch. Vrcholom jeho literárnej práce bol románový epos Tisícročná včela. V roku 1983 spoločne s režisérom Jurajom Jakubiskom vytvoril scenár k jeho filmovej verzii, ktorá sa stala divácky najúspešnejším slovenským filmom celého desaťročia.
TASR/Štefan Puškáš Zdroj: spravy.stvr.sk
Prečo je to dôležité
Peter Jaroš nebol len prozaikom a filmárom, ale výrazne zasiahol aj do formovania moderného slovenského štátu. Po Nežnej revolúcii síce pôsobil ako spisovateľ na voľnej nohe, no v rokoch 1992 až 1994 zastával funkciu poslanca Slovenskej národnej rady za Stranu demokratickej ľavice. Počas tohto obdobia zohral dôležitú úlohu, keď sa stal priamo spoluautorom preambuly Ústavy Slovenskej republiky.
Po odchode z politického života naďalej podporoval slovenskú audiovíziu a umenie. Pôsobil ako umelecký riaditeľ v nezávislej produkčnej filmovej spoločnosti Trigon Production a pracoval aj v inštitúciách ako Národné literárne centrum a Národné osvetové centrum.
Jeho odchodom stráca Slovensko výraznú osobnosť, ktorá dokázala spojiť literárnu hĺbku s masovou filmovou obľubou u divákov.
Ktoré z diel Petra Jaroša zanechalo najväčšiu stopu vo vašej pamäti?
