Česká kultúrna scéna sa ponorila do hlbokého smútku po správe o náhlom odchode obľúbeného umelca a divadelníka. Vo veku iba 46 rokov prišiel o život hudobník Jan Černohorský, ktorého priatelia a blízki nevolali inak ako Johny.
Tragédia, ku ktorej došlo za mimoriadne nešťastných okolností, zasiahla nielen jeho rodinu a priateľov, ale aj širokú umeleckú komunitu v Prahe a v Kladne, kde bol neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho diania.
Čo sa stalo
Jan Černohorský tragicky zahynul v nedeľu 1. novembra v skorých ranných hodinách. Podľa zverejnených informácií ho zrazil vlak a hudobník zraneniam na mieste podľahol. Presnejšie okolnosti tohto nešťastia zatiaľ nie sú verejne známe.
Správa o jeho nečakanom skone zasiahla viaceré inštitúcie, v ktorých pôsobil. Smutnú udalosť potvrdilo Sládečkovo vlastivedné múzeum v Kladne aj pražské Divadlo Spejbla a Hurvínka, kde bol Černohorský členom technického tímu.
Prečo je to dôležité
Jan Černohorský nebol len muzikantom, ale aj všestranným divadelným technikom. Divadlu a hudbe zasvätil podstatnú časť svojho života. Viac ako 18 rokov pôsobil v kladenskom Divadle Lampion, kde pracoval na pozícii zvukára a osvetľovača.
Neskôr svoje skúsenosti uplatnil aj v Prahe v Divadle Spejbla a Hurvínka. Zároveň bol aktívnym hudobníkom – spieval a hral na gitare v kapele Loužek a pravidelne sprevádzal vernisáže i komunitné akcie v Stredočeskej knižnici, kde na jeho pamiatku vyvesili čiernu vlajku a vystavili jeho fotografiu.
Čo na to hovoria kolegovia
Na zosnulého umelca spomínajú spolupracovníci so slzami a veľkým rešpektom. Kolegovia z Divadla Spejbla a Hurvínka zverejnili emotívny odkaz:
„V nedeľu nás zastihla správa, ktorej ešte stále nemôžeme uveriť. Náš milý kolega Honza Černohorský prišiel tragicky o život. Milý Honzo, odvtedy sme myšlienkami s tebou. Ďakujeme ti za každú spoločnú chvíľu a prajeme ti, nech ťa na tvojej ďalšej ceste sprevádza láskavé svetlo.“
Rovnako dojímavé slová pridali aj bývalí kolegovia zo Sládečkovho vlastivedného múzea v Kladne:
„Zahaľujeme sa do čiernej farby, pretože cítime smútok. Johny bol súčasťou múzejného tímu len krátko, no oveľa dlhšie bol naším kamarátom a jednou z najvýraznejších tvárí kladenskej kultúrnej scény. Chceme si v sebe uchovať aspoň kúsok jeho dobrosrdečnosti, vynaliezavosti a morálnej integrity. Plávaj pokojne, Johny.“
Ako vnímate prácu ľudí v divadelnom zákulisí, ktorí často stoja mimo svetiel rámp, no tvoria dušu scény?
