10 spôsobov, ako môže skončiť svet, je medzi nimi aj koronavírus? – 1. časť
Svet môže podľahnúť existenciálnej hrozbe ako to bolo v minulosti napríklad pri vyhynutí dinosaurov. Prezradíme vám 10 najpravdepodobnejších dopadov a pokúsime sa vám na tieto otázky nájsť odpovede.
10. Vesmír – Gravitačný kolaps
Je to naša najbližšia hviezda Slnko, ktorá na našej Zemi udržiava život. Avšak v roku 19. marca 2018 prístroje zaznamenali veľmi vzdialenú hviezdnu udalosť. Poslednú života hviezdy takzvane „gama záblesk“ – vznik čiernej diery.
Ak by sa takýto záblesk objavil v blízkosti našej Zeme a žiarenie by zasiahlo planétu, došlo by k okamžitému koncu sveta. Nebolo by tomu prvý krát, pretože k tomu došlo už pred 450 miliónmi rokov a vyhynulo viac ako 50% života.
Najhorší je na tom fakt, že takáto hviezda existuje a je hneď vedľa nás. Os rotácie hviezdy WR-104 je len pár stupňov vedľa našej planéty a gama záblesk by teda zasiahol našu planétu a zničil ozónovú vrstvu.
Navyše by vznikla čierna diera, ktorá by nás mohla pohltiť.
Túlavá čierna diera
Vo vesmíre ich sú ich tisícky a sú to pozostatky supernovy. Môžu spôsobiť, že naša planéta by mohla byť odtrhnutá zo svojej obežnej dráhy alebo pritlačená viacej k nášmu Slnku, prípadne by nás mohla pohltiť ale na to by sa musela čierna diera priblížiť k Zemi na niekoľko 100 kilometrov.
Pravdepodobnosť zásahu gama záblesku v tomto storočí je malá asi 1:10 000 000 a pravdepodobnosť, že sa stretneme s túlavou čiernou dierou je ešte menšia.
9. Drvivý dopad – Asteroid
Nikto si to pred pár rokmi nevšimol, nezachytili ho žiadne prístroje, hoci prelietal v tesnej blízkosti vo vzdialenosti menšej ako 1/3 cesty na mesiac. Asteroid 2002 MN bol objavený len 3 dni pred tesním preletom. Existujú milióny asteroidov, ktoré pretínajú obežnú dráhu Zeme a predstavujú pre nás hrozbu a to je len zlomok 1%, ktoré poznáme.
Aktuálne túto najväčšiu hrozbu predstavuje stredne veľký asteroid Apophis 99942 s priemerom asi 270 metrov.
Ak by do nás narazil, uvoľnilo by sa toľko energie ako pri výbuchu 560 tisíc Hirošimský-ch bômb. Dátum si môžete poznačiť do kalendára, bude to v piatok 13. apríla 2029, kedy bude prelietať vo výške len 29 000 km, čo je nižšie ako niektoré umelé satelity.
Ak by sa podobný obor objavil za Slnkom, objavili by sme ho len 2 týždne pred zrážkou a vtedy by nám neostávalo nič iné ako sa modliť, že nás minie. Pravdepodobnosť nárazu je však v tomto storočí malá.
8. Vulkanická erupcia – Sopka
2x pravdepodobnejšia hrozba je však vulkanická erupcia, výbuch super sopky. Už v minulosti ľudstvo skoro vyhladil a bolo to pred 75 000 rokmi na ostrove Sumatra, kde vybuchla super sopka Toba a následky trvali skoro 5 rokov a ľudská populácia sa zmenšila na niekoľko tisíc. Došlo skoro k vyhynutiu ľudstva.
Nie si potrebne dávať otázku, či niekedy ešte super sopka vybuchne, ale kedy vybuchne. Hlavný kandidát je najznámejšia turistická oblasť v Yellowstonskom národnom parku, ktorý ročne navštívi 3 000 000 turistov. Nachádza sa v ňom kaldera, ktorá je 40 km široká, až 80 km dlhá a len 2 km pod povrchom sa nachádza gigantická magma, ktorá sa tlačí na vrch a vybuchuje v pravidelných intervaloch každých 600 000 rokov, no aktuálne dochádza k jeho meškaniu.
Pravdepodobnosť výbuchu takejto sopky je v našom živote malá asi 0,1% až 0,2% a snáď nás prežije dosť na to, aby sme vedeli našu civilizáciu obnoviť.
7. Neznáme hrozby – Mimozemšťania
V jednej noci tesne po polnoci v Auguste 1977 bol zaznamenaný signál východne od súhvezdia strelca a 220 svetelných rokov ďaleko. Signál bol taký silný, že pracovník tento signál nazval „WOW!“ signál, ktorý však už nebol nikdy po tom zachytený. Tento signál nevieme vysvetliť ako prírodný jav. ale ani ako výsledok ľudskej činnosti, preto nám môže hroziť stret s mimozemšťanmi. Aj tento signál, ktorý bol zachytený je podobný tým, ktoré vysielame z našej planéty hlboko do vesmíru.
6. Prírodné pandémie – Baktérie, parazity a vírusy
Živočíchy s týmito maličkými tvormi dokážu spolu žiť, ale nie vždy. Najväčšou hrozbou sú však pandémie na jeho vrchole alebo tesne pod ním. Ľudstvo zabíjali v minulosti a môže sa to stať znovu. S rýchlim a globálnym cestovaním sa tieto choroby môžu rozšíriť omnoho rýchlejšie s väčšími následkami ako to bolo v minulosti.
1918 oslava konca 1. svetovej vojny vystriedal ďalší nepriateľ a to pandémia španielskej chrípky a nakazila sa takmer polovica svetovej populácie a zomrelo 80 miliónov ľudí, čo bolo niekoľko násobne viac ako bolo obetí v 1. svetovej vojne.
Patrí to medzi nevyriešené záhady z 20. storočia. Navyše máme tu vtáčiu, či prasaciu chrípku, ktoré sa môžu zlepšiť, zmutovať a preskočiť na človeka. A v tom je tu najväčšia hrozba.
Najhoršie sú na tom RNA vírusy, ktoré nemajú kontrolnú funkciu a to vedie k vysokému množstvu mutácií, väčšina z nich nie sú životaschopné, ale niektoré ktoré sú sa potom šíria ďalej. Práve tie, ktoré pochádzajú z iných živočíchov sú pre nás najnebezpečnejšie. Napríklad HIV sa preniesol z opice na človeka, SARS a Ebola z netopiera a podobne.
Ak by došlo ku kombinácii nákazlivosti a úmrtnosti ako má Ebola, ale prenosnosti ako pri bežnej chrípke a inkubačnej doby ako pri HIV malo by to pre ľudstvo veľmi katastrofálne následky.
Pokračovanie článku nájdete v 2. časti.
Zdroj: Spektrum
