Už tento víkend nás čaká ďalší posun času, ktorý ovplyvní milióny Slovákov. V noci zo soboty na nedeľu si ručičky hodiniek posunieme z 3:00 späť na 2:00 ráno. Hoci mnohí očakávajú dlhší spánok, odborníci varujú, že pre náš organizmus to nemusí byť bez následkov. Tieto skupiny ľudí môžu pocítiť zmenu najintenzívnejšie!
Hoci sa diskusie o zrušení striedania času vedú roky po celom svete, vrátane viacerých kanadských provincií, posun na zimný čas zostáva realitou. A s ním aj potenciálne problémy, ktoré môžu narušiť náš denný rytmus a celkové zdravie.
Čo sa stalo
Prechod na zimný čas, ktorý sa uskutoční už túto noc, znamená síce hodinu spánku navyše, no náš biologický rytmus môže dostať zabrať. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) upozorňuje, že zmena času narúša tvorbu hormónu melatonínu, ktorý je kľúčový pre reguláciu spánku a bdenia a reaguje na svetlo a tmu.
Profesor Dragan Hrnčić, uznávaný lekár a neurofyziológ z Lekárskej fakulty Univerzity v Belehrade, uvádza, že väčšina zdravých dospelých jedincov znáša jesenný posun relatívne dobre. „Na rozdiel od jarného prechodu, kedy strácame hodinu a často musíme vstávať skôr, než sa dostatočne vyspíme, na jeseň získavame hodinu k dobru. Vďaka tomu sa táto zmena v priemere znáša ľahšie. Neznamená to však, že u každého prebehne bez následkov,“ pripomína profesor Hrnčić.
Prečo je to dôležité
Hoci sa zimný posun všeobecne považuje za menej náročný ako jarný, nemali by sme ho podceňovať. Naše telo je zvyknuté na určitý cirkadiánny rytmus a aj malá zmena môže mať dopad. Narušenie spánku môže viesť k únave, problémom s koncentráciou a dokonca zvyšuje riziko nehôd.
Profesor Hrnčić špeciálne upozorňuje na ľudí pracujúcich na zmeny. Ich biologický rytmus je už aj tak narušený nepravidelným harmonogramom, a posun času im môže situáciu ešte viac skomplikovať. Ak sa k tomu pridajú skoré ranné vstávania, pracovné povinnosti a celkový nedostatok spánku, prispôsobovanie môže byť naozaj náročné.
Analýza publikovaná v časopise Canadian Medical Association Journal dokonca poukazuje na to, že zrušenie striedania času je len časť problému. Vlády sa totiž musia rozhodnúť, či prejdú na celoročný štandardný alebo celoročný letný čas. Každá z možností má svoje výhody a nevýhody. Celoročný letný čas síce prináša viac večerného svetla, no v zime by slnko vychádzalo o hodinu neskôr, čo by znamenalo viac ranných ciest do práce či školy za tmy.
Čo na to hovoria odborníci
Hlavný autor spomínanej kanadskej analýzy, Raymond Lam, profesor psychiatrie na University of British Columbia vo Vancouveri, uvádza: „Ukončenie posúvania hodín vyrieši jeden problém, ale vytvorí ďalšie rozhodnutie: podľa akého času máme žiť počas celého roka?“ Podľa neho zdravotné dôkazy jasne smerujú v prospech celoročného štandardného času. Ranné svetlo je totiž mimoriadne dôležité pre biologické hodiny, kvalitný spánok a celkovú náladu. Významné organizácie zaoberajúce sa spánkom a chronobiológiou taktiež odporúčajú celoročný štandardný čas.
Čo bude ďalej
Zatiaľ čo sa svetové diskusie o trvalom čase naďalej vedú, my sa musíme s jesennou zmenou vysporiadať. Aj keď profesor Hrnčić situáciu nedramatizuje a zdôrazňuje, že „Jesenný posun času nespôsobuje nutne zdravotné problémy a nedá sa tvrdiť, že každý z týchto skupín bude mať ťažkosti,“ je dôležité byť obozretný. Pre citlivejších jedincov môže byť kľúčové dbať na dostatok spánku a postupne si zvykať na nový časový režim. Ideálne je prispôsobiť si budík o niečo neskôr alebo skôr už niekoľko dní pred zmenou, aby telo nezažilo šok. Dôležité je tiež zabezpečiť si tiché a tmavé prostredie pre spánok, aby sa podporila tvorba melatonínu.
Ako vnímate zmenu času vy? Pocítite ju aj napriek tomu, že si pospíte o hodinu dlhšie? Podeľte sa o svoje skúsenosti v komentároch!
