Slovensko

Bojovať za vlasť nechceme: Slováci by radšej privítali TÚTO zmenu

Bezpečnostná situácia v regióne vyvoláva množstvo otázok o pripravenosti obyvateľstva na prípadný konflikt. Najnovšie zistenia však prinášajú prekvapivý pohľad na to, ako sa k obrane stavajú samotní občania. Ochota ísť so zbraňou v ruke brániť vlastnú krajinu totiž u nás dosahuje jedno z najnižších čísel v medzinárodnom porovnaní.

Hoci sa osobná účasť v boji nestretáva s veľkým nadšením, verejná mienka sa pri iných bezpečnostných opatreniach uberá nečakaným smerom. Slováci prejavujú výrazný záujem o návrat opatrení, ktoré boli pred rokmi zrušené, a zároveň sa prikláňajú k širšej európskej spolupráci.

Čo sa stalo

Najnovšie výsledky rozsiahleho prieskumu GLOBSEC Trends 2026, ktorý mapoval postoje takmer 13 800 respondentov v Európskej únii, USA a Veľkej Británii, odhalili výrazné rozdiely v postojoch k obrane. Slovensko sa spolu s Nemeckom ocitlo úplne na chvoste rebríčka ochoty brániť svoju vlasť v prípade napadnutia. V našej krajine by išla do vojny bojovať necelá polovica respondentov, teda menej ako 50 percent opýtaných. Navyše, väčšina Slovákov by na obranu krajiny nedala ani peniaze navyše.

Pre porovnanie, v ostatných štátoch je ochota nasadiť vlastný život výrazne vyššia. Na čele rebríčka stoja Američania, kde by za svoju vlasť bojovalo 74 percent ľudí, a tesne za nimi Poliaci s viac ako 70 percentami. V Litve, ktorá sa umiestnila na predposlednom mieste pred nami a Nemeckom, je ochotných bojovať takmer 60 percent opýtaných.

Úplne iná situácia však nastáva pri otázke brannej povinnosti. Až 60 percent opýtaných Slovákov by chcelo, aby sa povinná vojenská služba opäť zaviedla. Najsilnejšiu podporu má táto myšlienka vo Francúzsku, kde dosahuje 77 percent. Naopak, najmenej sú návratu vojenskej služby naklonení v Maďarsku, kde ju podporuje iba 36 percent ľudí.

Slováci zároveň prejavujú silnú dôveru v nadnárodné riešenia. Vznik spoločnej európskej armády podporuje 66 percent slovenských respondentov, čo predstavuje zhruba dvoch z troch občanov. V rámci jedenástich sledovaných členských štátov EÚ je za takúto armádu viac ako 70 percent opýtaných. Najvyššiu podporu má táto myšlienka v Rumunsku s viac ako 80 percentami, kým najchladnejší postoj k nej zaznamenali v Českej republike.

Prečo je to dôležité

Výsledky ukazujú zásadný kontrast medzi tým, čo sú jednotlivci ochotní podstúpiť osobne, a aké systémové riešenia očakávajú od štátu či medzinárodných spoločenstiev. Odmietanie priamej účasti v ozbrojenom konflikte v kombinácii s neochotou financovať obranu naznačuje, že verejnosť preferuje delegovanie zodpovednosti na širšie inštitúcie.

Práve myšlienka spoločnej európskej armády je však nateraz nereálna. Politickí predstavitelia v Európe sa nevedia zhodnúť na kľúčových otázkach jej fungovania – predovšetkým na tom, ako by mala vyzerať jej štruktúra, kto by takémuto zoskupeniu velil a akou formou by prebiehalo jej financovanie.

Podpora povinnej vojenskej služby zároveň ukazuje, že hoci Slováci odmietajú ísť do reálneho boja, vnímajú potrebu základného vojenského výcviku či disciplíny ako preventívny nástroj pre spoločnosť.

Mala by sa podľa vás vrátiť povinná vojenská služba, alebo je lepšie spoliehať sa na profesionálnu armádu?

https://spravy.stvr.sk/wp-content/uploads/2026/11/stv1-20261119-obrana-postoje-1-1.mp4
Zdroj videa: spravy.stvr.sk

Čítajte ďalej

L
Lucia Hrabovská
Novinárka sledujúca spoločenské témy a kauzy.
f

Diskutujte k článku na Facebooku

Tento článok sme práve zverejnili aj na našej Facebook stránke. Zapojte sa do diskusie, pridajte svoj názor alebo článok zdieľajte priateľom.

Exit mobile version