Súboj o primátorské kreslo v kúpeľnom meste Sliač sa neskončil zatvorením volebných miestností. Výsledok komunálnych volieb, v ktorých rozhodoval len minimálny počet hlasov, má súdnu dohru. Dosluhujúca primátorka sa rozhodla brániť právnou cestou a napadla platnosť hlasovania.
Ľubica Balgová stála na čele mesta od roku 2018. V októbrovom hlasovaní ju však tesným rozdielom porazil protikandidát. Rozdiel predstavoval iba osem voličských hlasov, čo vyvolalo pochybnosti a viedlo k podaniu oficiálnej žaloby.
Čo sa stalo
V októbrových voľbách kandidovali obaja hlavní súperi, Ľubica Balgová aj Ľubomír Hric, ako nezávislí kandidáti. Z víťazstva sa napokon tešil Hric, ktorý má viesť Sliač v nasledujúcich rokoch. Balgová však oficiálne podala žalobu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v ktorej namieta ústavnosť celého volebného procesu.
Svoje rozhodnutie oznámila prostredníctvom videa na sociálnej sieti, kde pomenovala konkrétne pochybenia, ku ktorým malo podľa nej dôjsť priamo počas volebného dňa.
„Dozvedela som sa, že bolo porušené ústavné právo, že neprišla urna tam, kam prísť mala. Chcem, aby každý v tomto meste mal svoje ústavné právo a mohol ho využiť, hlavne, keď oň požiada,“
Okrem nepristavenej prenosnej volebnej schránky pre voličov vidí odchádzajúca primátorka vážny problém aj v samotnom sčítavaní a administratíve. Mestská volebná komisia mala vyhotoviť zápisnicu, okolo ktorej vznikli nejasnosti.
„Pretože zápisnica má svoje kópie, bohužiaľ, v každej je niečo iné,“
Prečo je to dôležité
Pri tak tesnom výsledku, akým je osem hlasov, môže akékoľvek administratívne pochybenie či neumožnenie hlasovania čo i len malej skupine obyvateľov úplne zvrátiť konečný stav. Princíp slobodných a demokratických volieb stojí na tom, že každý oprávnený volič, ktorý riadne požiada napríklad o prenosnú volebnú urnu zo zdravotných či iných vážnych dôvodov, musí mať možnosť svoj hlas odovzdať.
Ak sa preukáže, že zápisnice komisie obsahovali rozdielne údaje alebo že došlo k pochybeniu pri manipulácii s hlasmi, môže to vážne spochybniť legitimitu celého volebného aktu. Zákon preto pamätá na nezávislé preskúmanie súdnou mocou, ktorá má právo preveriť všetky sporné okolnosti.
Čo bude ďalej
Najvyšší správny súd SR zatiaľ eviduje celkovo 43 doručených žalôb, ktoré sa týkajú preskúmania ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy. Okrem Sliača sa žaloba priamo na výsledok voľby primátora týka aj mesta Kežmarok.
Práve Najvyšší správny súd bude musieť preskúmať predložené dôkazy, preveriť volebnú dokumentáciu vrátane jednotlivých verzií zápisníc a rozhodnúť, či došlo k porušeniu volebných pravidiel v takej miere, ktorá by odôvodňovala zrušenie výsledkov alebo nariadenie nového sčítania hlasov.
Ako vnímate takto tesné volebné výsledky a riešenie sporov prostredníctvom súdov?
