Vlastníctvo nehnuteľností na Slovensku býva občas plné nečakaných zvratov a komplikácií, ktoré siahajú hlboko do minulosti. Presvedčil sa o tom aj pán Stanislav, ktorého rodina sa ocitla v neprehľadnom kolotoči vlastníckych zmien. Ani samotný zápis v katastri nehnuteľností totiž nemusí byť v zložitých prípadoch stopercentnou zárukou nemenného stavu.
Príbeh sa začal písať ešte v povojnovom období, pričom pozemky za dlhé desaťročia prešli rukami štátu aj viacerých súkromných osôb. Štát pôdu najprv pridelil, potom odobral, následne opäť vrátil a neskôr opäť prevzal do svojho vlastníctva. O celom spore priniesla podrobnosti Dominika Velická.
Čo sa stalo
Pán Stanislav je najmladším zo štyroch súrodencov. Základ celého príbehu položili jeho rodičia po druhej svetovej vojne, keď v obci Borinka získali pozemky na základe prídelu. Výmera predstavuje dovedna pol hektára a pozostáva z dvoch častí – jedného menšieho a jedného väčšieho pozemku.
„Z rozprávania mojich rodičov viem, že v štyridsiatom ôsmom niekedy zdedili a to nielen oni, ale možno tridsať ľudí tu v Borinke nejaké pozemky,“ ozrejmil Stanislav Martinkovič.
Po smrti rodičov mali pozemky pripadnúť štyrom deťom. Dedičské konanie však prinieslo prvú prekážku.
„Keď sme boli na pojednávaní u notárky, povedala, že to nemôže rozdeliť delené štyri, že sa to vtedy nedalo. Bolo to asi v roku 2006 alebo 2007, neviem presne, tak sme to napísali na najstaršiu sestru,“ uviedol Stanislav Martinkovič.
Jeho najstaršia sestra, narodená v roku 1942, neskôr nechcela mať s majetkom starosti, a tak sa pozemky prepísali priamo na pána Stanislava.
„Sestra je štyridsiaty druhý ročník, je stará. Jednoducho, ona s tým nechce mať nič spoločné, tak sme to prepísali na mňa,“ dodal Martinkovič.
Situáciu však skomplikovala suseda Emília, ktorá začala parcelu užívať na základe zmluvy so štátom. Celý spor zamotali aj rozdielne verdikty súdov, ktoré v minulosti rozhodovali striedavo v prospech rôznych strán.
Prečo je to dôležité
Tento prípad odhaľuje hlboké trhliny v historickej evidencii nehnuteľností na Slovensku. Po druhej svetovej vojne prebiehalo rozsiahle prideľovanie pôdy, ktoré však v nasledujúcich obdobiach často narážalo na neúplné zápisy, zmeny režimu a administratívny chaos. Pre bežných občanov to znamená roky neistoty a nákladných sporov, kde ani dlhoročné užívanie alebo rodinné dedičstvo nemusí stačiť na ochranu majetku pred nárokmi štátu.
Čo na to hovoria odborníci / verejnosť
K zložitej histórii zápisov sa vyjadrilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré potvrdilo, že majetkové pomery v katastri prešli viacerými fázami a striedaním vlastníkov.
„Podľa historických zápisov boli ako vlastníci predmetných pozemkov v rôznych obdobiach evidované Slovenská republika aj fyzické osoby. Po predložení prídelových listín kataster zapísal ako vlastníkov Rudolfa a Máriu Mikuličových, Jozefa a Annu Martinkovičových. Neskôr bolo vlastníctvo prevedené na Esteru Šišovú na základe dedičského konania a na Stanislava Martinkoviča na základe kúpnej zmluvy,“ uviedlo v stanovisku Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Stretli ste sa niekedy s podobnými nezrovnalosťami pri pozemkoch a dedičstve aj vy?
