V mnohých európskych hlavných mestách vyvolali výsledky amerických polčasových volieb vlnu nadšenia. Zisk kontroly nad oboma komorami Kongresu v podaní demokratickej opozície vnímajú viacerí ako oslabenie pozície republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa. Skúsené diplomatické kruhy však pred predčasnou eufóriou dôrazne varujú.
Prílišný optimizmus a verejné oslavy môžu totiž priniesť presne opačný efekt, než v aký dúfajú predstavitelia na starom kontinente. Zahraničnopolitické napätie nemusí ustúpiť, práve naopak – situácia sa môže vyostriť.
Čo sa stalo
V amerických polčasových voľbách (tzv. midterms) získali demokrati kontrolu nad oboma komorami Kongresu. Pre prezidenta Donalda Trumpa to znamená vážnu komplikáciu pri presadzovaní jeho domácej politickej agendy. Hoci sociologické prieskumy ukazujú, že až 58 percent občanov v Európe preferuje demokratov a len 18 percent republikánov, odborníci krotia radosť.
Bývalý nemecký diplomat a predseda Mníchovskej bezpečnostnej konferencie Wolfgang Ischinger otvorene spochybnil predstavy o bezproblémovej budúcnosti.
„Bolo by chybou predpokladať, že vzťahy medzi Európou a Spojenými štátmi budú srdečnejšie. Môj predpoklad je presne opačný.“
Prečo je to dôležité
Právomoci amerického Kongresu sú v oblasti zahraničnej politiky a obchodných rokovaní obmedzené. Ak Donald Trump narazí na legislatívny odpor na domácej pôde, svoje úsilie môže veľmi rýchlo presmerovať práve za hranice USA.
Ischinger v tejto súvislosti upozorňuje na mechanizmus fungovania moci vo Washingtone:
„Ak je prezident doma obmedzovaný nepriateľsky naladeným zákonodarným zborom, nevyhnutne sa zameria na témy, v ktorých majú zákonodarcovia menší vplyv.“
V praxi to môže znamenať, že Donald Trump si bude blokovanie domácej agendy kompenzovať omnoho tvrdším postojom a náročnejšími požiadavkami voči európskym spojencom. Predčasné nadšenie v európskych metropolách navyše riskuje podráždenú reakciu zo strany Bieleho domu, a preto Ischinger odporúča zachovať strategickú zdržanlivosť.
Čo si o tomto diplomatickom varovaní myslíte vy? Mal by byť Brusel a ďalšie európske vlády opatrnejšie vo svojich reakciách?
