Politika

Kto spôsobil škodu reštauráciám? Štát alebo vírus

V Českej republike sa už aktívne rozoberá téma náhrady škôd z dôsledku prijatia opatrení, ktoré mali za následok zatvorenia viacerých prevádzok. Bohužiaľ táto téma zatiaľ ostáva na Slovensku tabu. Ale ako to je v skutočnosti? Preberáme rovnaké chyby a reagujeme neskôr?

Za akých podmienok môžu reštaurácie súdiť štát za ušlý zisk alebo žiadať náhradu škody? V názor sa rozchádzajú aj advokáti. Podľa českého ústavného právnika Jana Kudry na plošné náhrady škôd nemajú, pretože štát im škodu nespôsobil ale koronavírus. Naopak jeho kolega Jan Kysela si myslí, že reštaurácie nezatvoril vírus ale štát. Sú to síce českí advokáti, no základné právo máme veľmi podobné.

Náhrada škody je pritom závislá od toho, kto škodu spôsobil. Pojednáva sa o tom, či škodu spôsobil štát alebo vírus. Niektoré názory sú, že škodu spôsobil vírus a nie štát, ktorý ho nevypustil ani nerozšíril. Naopak ústavný zákon hovorí o tom, že štát má povinnosť vykonať všetky opatrenia k tomu, aby ochránil zdravia a majetok.

Pojednáva sa totiž o tom, či majú podnikatelia nárok na ušlý zisk alebo náhradu škody v dôsledku koronavírusu nad rámec už poskytnutej podpory, ktorú naša vláda poskytla.

Je mylné si myslieť, že podnikatelia majú nárok na plnú náhradu všetkého, čo by mohli zarobiť, nakoľko to nie je nijako právne podložené.

Ako to je pri reštauráciách

Podľa niektorých advokátov v rámci krízového zákona, v ktorom sa po vyhlásení núdzového stavu od 16. marca 2020 Slovensko nachádza, by podnikatelia mali mať nárok na nejakú finančnú kompenzáciu.

Je potrebné však myslieť na kľúčovú príčinu súvisiacu medzi škodou a konaním štátu. Pri niektorých poškodených je vidieť príčinnú súvislosť. Ide napríklad o zatvorenie reštaurácií alebo hotelov.

Upozorniť treba aj na to, že vláda vo chvíli, keď prešla z krízového zákona do zákona o ochrane verejného zdravia sa snažila vyhnúť budúcim prípadným nárokom podnikateľov na náhradu škody.

Vláda by v tomto prípade postupovala nezákonne.

Ohromné škody

Domnievať sa, že škody z okruhu subjektov, ktoré na náhradu škody budú mať nárok, nebude taký široký a nebudú obrovské, ale aj tak pôjde o milióny, čo v štátnom rozpočte určite bude chýbať.

Zo strany štátu by bol správny prístup, ak by povedal, že na náhradu ušlého zisku peniaze nemá. Bohužiaľ na Slovensku sa zatiaľ táto téma podrobne nerozoberá je to len otázka času.

Nakoľko sa je zákon vykladať rôzne, keďže náhrada škody je podľa krízového zákona za predpokladu, že sa zaberie majetok alebo pošlete niekoho vykonávať nejakú prácu, ale nie je spojitosť s tým, aby bol refundovaný zisk za čas, keď bola firma aktívna.

Krízová situácia je aj vírus

Dôraz na posúdenie jednotlivých situácií je v zákone definovaná, že ak škoda vznikla v súvislosti s krízovými opatreniami a to sú legitímne procesy pre odvrátenie krízovej situácie. Tým môže byť povodeň, hurikán alebo aj vírus. Preto kto by mal nárok na náhradu škody bude veľmi ťažko posúdiť, ale hovoriť o tom, že krízu spôsobil vírus nie je neprestrieľný.

Ostáva jediná otázka, čo by sa dialo, ak by štát skutočne zistil, aký dopad by bol na reštaurácie a obchody, ak by sa neprijali žiadne opatrenia.

Jediný spôsob ako by sa dalo zistiť, či škoda vznikla kvôli vírusu, by bolo testovanie. Ak by neboli prijaté žiadne opatrenia a ľudia by sami prestali chodiť do reštaurácií a obchodov, pretože by sa báli nákazy. V tomto prípade bolo veľmi ťažké žiadať náhradu škody. Viac menej hostia by neprestali chodiť kvôli vírusu, ale kvôli tomu, že im niekto zavrel a štát to nariadil.

Ako a či budú súdy nároky firiem a podnikateľov posudzovať, ostáva na ústavnom súde. Je však zrejmé, že iba advokáti a vláda očakávajú, že až ľudia sa rozhodnú ako budú štát žalovať za náhradu škody a ušlý zisk.

Zdroj: novinky.cz, Facebook

Ukáž viac
Back to top button

Adblock Detected

Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu. Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy. Podporte nás povolením reklamy.