Hoci sa po sychravých jesenných dňoch mohlo zdať, že príroda dostala potrebnú vlahu, realita pod povrchom je alarmujúca. Slovensko čelí mimoriadnemu nedostatku vody, ktorý pretrváva aj po októbrových prehánkach. Hydrometeorológovia varujú, že situácia je kritická a zrážky zďaleka nestačili na to, aby prenikli do hlbších vrstiev pôdy.
Dôsledky tohto stavu už zďaleka nezasahujú iba poľnohospodárske polia a budúcu úrodu. Vážne škody hlásia majitelia nehnuteľností, keďže vysušená zem doslova mení svoje vlastnosti a začína ohrozovať statiku budov.
Čo sa stalo
V posledných dvoch októbrových týždňoch spadlo na väčšine územia Slovenska 30 až 40 milimetrov zrážok, pričom vo vyšších polohách to bolo miestami viac. Tento úhrn však na zvrátenie nepriaznivého trendu nestačil. Zrážková voda totiž nepresiakla hlbšie než do 40 centimetrov a hlbšie vrstvy zostávajú naďalej vysušené.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) upozornil na extrémny stav. Na Podunajskej nížine je nasýtenie pôdy na úrovni najviac 30 percent, zatiaľ čo na Východoslovenskej nížine a v Juhoslovenskej kotline dosahuje iba 20 percent. Deficit vlahy spolu s vysokým výparom ovplyvňuje stav pôdy už 11 mesiacov.
„Muselo by napršať pomerne výrazné množstvo dažďa, aby tento rok z celoslovenského hľadiska neskončil ako najsuchší rok minimálne od roku 1881,“ uviedol SHMÚ.
Nedostatok vlahy priamo ohrozuje zakoreňovanie a vzchádzanie zasiatych ozimín, ktoré nemusia byť náležite pripravené na zimné obdobie, čo vyvoláva obavy z nižšej úrody v nasledujúcom roku.
Okrem polí sa však sucho výrazne podpísalo aj pod stavby. V Krupine si riaditeľka umeleckej školy všimla na historickej budove zo začiatku minulého storočia masívne praskliny. Ako uviedol primátor mesta Krupina Radoslav Vazan, stavba stála desiatky rokov bez komplikácií a problém vyvolalo až tohtoročné suché leto.
Prečo je to dôležité
Extrémne vysychanie pôdy prináša zásadné riziká pre infraštruktúru a bývanie, najmä v lokalitách s ílovitým podložím. Pri úbytku vlhkosti dochádza k objemovým zmenám zeminy, ktorá sa zmršťuje, čo vedie k nebezpečnému sadaniu základov. Tento jav môže postihnúť rodinné domy aj verejné inštitúcie po celom Slovensku.
Finančný dopad na majiteľov navyše znásobuje fakt, že škody spôsobené takýmto procesom nie sú bežne kryté poistnými zmluvami. Opravy statických porúch si pritom často vyžadujú zložité technické zásahy.
Čo na to hovoria odborníci / verejnosť
Statik z Komory stavebných inžinierov Pavol Hubinský detailne popísal stav poškodenej školy v Krupine:
„Celá časť múru sa naklonila. Pri vrchu máme veľmi širokú trhlinu a smerom dolu sa nám úplne vytráca.“
Podľa statika je hlavným vinníkom práve sucho. V letnom období, pri enormných suchách, sa ílovité podložie zmršťuje a zapríčiňuje spadnutie základov. K situácii môžu prispievať aj stromy v blízkosti stavieb – napríklad brezy s koreňmi siahajúcimi do šiestich metrov pôdu okolo stavby ešte viac vysušujú. Riešením je spevnenie stavby tiahlami a prehĺbenie základov.
Majitelia nehnuteľností sa však nemôžu spoliehať na kompenzácie z poistiek. Hovorkyňa Slovenskej asociácie poisťovní Eva Irgel Jacková upozorňuje:
„Sadanie pôdy je výsledkom dlhšieho procesu a následky toho javu na nehnuteľnostiach, ako rôzne praskliny, trhliny a stavebné poruchy, bývajú z krytia poistenia vylúčené.“
Čo bude ďalej
Podľa meteorológov sa výraznejšie zlepšenie zrážkovej bilancie v najbližších dňoch neočakáva. Bez výdatného dažďa zostáva vývoj úrody ozimín otázny a riziko ďalších statických problémov na budovách s ílovitým podložím pretrváva.
Všimli ste si aj vo vašom okolí vysychanie pôdy alebo trhliny na budovách? Podeľte sa o svoje skúsenosti v komentároch.
