Svet

Nová digitálna DAŇ v EÚ: Kto zaplatí 3 percentá a prečo Merz hrozí vetom?

V Bruseli sa rozhorel ďalší ostrý spor o miliardy eur, ktoré určia fungovanie Európskej únie na dlhé roky dopredu. Predseda Európskej rady António Costa v sobotu predstavil prepracovaný rokovací rámec sedemročného rozpočtu na roky 2028 až 2034, ktorý počíta s radikálnymi zmenami.

Súčasťou nového finančného plánu nie sú len masívne výdavkové škrty, ale predovšetkým predstavenie nového príjmu pre celú Úniu. Costa navrhol zavedenie špeciálnej dane cielenej na najväčších svetových digitálnych gigantov. Ani tieto kroky však nezabránili okamžitej vlne odporu od lídrov kľúčových členských krajín.

Čo sa stalo

Európska komisia pôvodne navrhla viacročný finančný rámec na obdobie 2028 až 2034 v celkovom objeme dvoch biliónov eur. Podľa najnovšieho Costovho návrhu by sa však mali celkové výdavky znížiť o 204 miliárd eur. Šéf Európskej rady sa týmto kompromisom snaží uľahčiť rokovania a znížiť odvody pre jednotlivé členské štáty.

„Verím, že tento návrh nás môže priblížiť k dosiahnutiu konečnej dohody,“ vyhlásil António Costa na tlačovej konferencii.

Kľúčovým bodom jeho plánu je nová trojpercentná daň pre technologické giganty. Tá by sa mala vzťahovať na príjmy z:

  • online reklamy,
  • poskytovania platformových služieb,
  • speňažovania používateľských údajov.

Zdanenie by zasiahlo spoločnosti, ktorých celosvetové ročné tržby prevyšujú 750 miliónov eur a ich príjmy z digitálnych činností v rámci EÚ dosahujú minimálne 50 miliónov eur.

Prečo je to dôležité

Hoci zníženie výdavkov o 204 miliárd eur predstavuje citeľný zásah do plánovaného rozpočtu, nemecký kancelár Friedrich Merz považuje sumu stále za príliš vysokú a trvá na ďalšom znižovaní. Nemecko predtým kritizovalo aj úpravu, ktorá rátala s poklesom len o 140 miliárd eur.

Zdroj: pravda.sk

Okrem celkovej výšky výdavkov sa zásadným sporným bodom stala aj Ukrajina. Merz dôrazne žiada, aby budúci sedemročný rozpočet EÚ garantoval robustnú a udržateľnú podporu Kyjeva, na ktorej sa povinne zúčastní všetkých 27 členských štátov. Nemecký kancelár dokonca pohrozil, že ak k tejto dohode nedôjde, Berlín zablokuje rokovania o rozpočte Únie.

„Zodpovednosť za bezpečnosť v Európe patrí Európanom spoločne a je solidárnou úlohou, ktorú máme my všetci. Viacročný finančný rámec musí zabezpečiť robustnú a udržateľnú viacročnú podporu Ukrajiny za účasti všetkých 27 členských krajín,“ zdôraznil nemecký kancelár.

Čo na to hovoria odborníci a politici

Merzovo vyjadrenie vyvolalo ostrú reakciu. Slovenský premiér Robert Fico označil postup nemeckého kancelára za vydieranie. Odmietavý postoj k Merzovým slovám vyjadril aj český premiér Andrej Babiš. Ďalšiu finančnú pomoc Kyjevu okrem Slovenska a Česka odmietajú aj Maďarsko a Bulharsko.

Zároveň sa očakáva medzinárodný tlak aj mimo hraníc Európy. Zavedenie trojpercentnej digitálnej dane pre technologické firmy môže podľa agentúrnych správ vyvolať odpor amerického prezidenta Donalda Trumpa, keďže najväčšie technologické platformy sídlia práve v Spojených štátoch.

Čo bude ďalej

Európska únia sa usiluje uzavrieť dohodu o svojom dlhodobom rozpočte do konca tohto roka. Rozhovory medzi 27 lídrami však budú mimoriadne náročné, keďže dohoda si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov.

Ako vnímate zámer EÚ zdaniť veľké technologické firmy a požiadavku Nemecka na spoločné financovanie Ukrajiny?

Čítajte ďalej

E
Eva Bartoňová
Publicistka venujúca sa svetovému dianiu a ekonomike.
f

Diskutujte k článku na Facebooku

Tento článok sme práve zverejnili aj na našej Facebook stránke. Zapojte sa do diskusie, pridajte svoj názor alebo článok zdieľajte priateľom.

Exit mobile version