Víkend prinesie prekvapenie! Už v noci zo soboty 24. októbra na nedeľu 25. októbra 2026 sa Slovensko, podobne ako desiatky ďalších krajín, vráti k štandardnému zimnému času. Hodiny sa posunú o hodinu späť, konkrétne o tretej ráno na druhú, čo mnohých poteší predstavou dlhšej noci a dodatočného spánku. No nie je to také jednoduché, ako sa zdá.
Hoci nám hodinky ukážu „získanú“ hodinu, naše telo to môže vnímať úplne inak. Odborníci upozorňujú, že táto zmena môže ovplyvniť viacero aspektov nášho každodenného života, od kvality spánku až po náladu a pozornosť. Nie každý si totiž hodinu spánku navyše naozaj užije.
Čo sa stalo
V noci na nedeľu (25. októbra) sa na Slovensku, rovnako ako vo všetkých štátoch Európskej únie a v približne 70 krajinách sveta, končí letný čas. Hodiny sa o 3:00 h stredoeurópskeho letného času (SELČ) posunú o hodinu naspäť na 2:00 h stredoeurópskeho času (SEČ). Znamená to, že víkendová noc bude o hodinu dlhšia.
Táto zmena ovplyvní aj východ a západ slnka. V nedeľu 25. októbra vyjde slnko na Slovensku už približne o 6:12 h SEČ a zapadne zhruba o 16:28 h SEČ, čo je oproti sobote 24. októbra (východ o 7:10 h SELČ, západ o 17:30 h SELČ) o hodinu skôr. Takéto sezónne striedanie času sa neuplatňuje napríklad v Rusku, Bielorusku, Turecku alebo na Islande.
Myšlienka posúvania času má svoje korene v roku 1895, keď novozélandský entomológ George Vernon Hudson navrhol posun o dve hodiny, aby mal po práci viac denného svetla na svoje záľuby. Neskôr, v roku 1905, sa podobnou myšlienkou zaoberal aj britský staviteľ William Willett. Prvýkrát bola zmena času plošne zavedená počas prvej svetovej vojny v Nemecku a Rakúsko-Uhorsku.
Prečo je to dôležité
Aj zdanlivo nevýznamný hodinový posun môže mať prekvapivý vplyv na ľudský organizmus. Diskusie o ukončení sezónneho posúvania času prebiehajú už roky aj na úrovni Európskej únie, no definitívna dohoda zatiaľ nepadla. Pritom prieskum ukázal, že až 57 % Slovákov by uprednostnilo celoročné zachovanie letného času, zatiaľ čo 33 % si želá štandardný, teda zimný čas.
Dôležitosť tejto témy spočíva v tom, že striedanie času môže ovplyvniť kvalitu spánku, pozornosť a náladu. Stredoeurópsky čas, ku ktorému sa vraciame, predstavuje prirodzené časové pásmo pre Slovensko, Českú republiku a väčšinu Európy.
Čo na to hovoria odborníci / verejnosť
Slovenská detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková a neurogenetik Tomáš Eichler vysvetlili, ako naše telo reaguje na zmenu času. Podľa nich sa niektorí ľudia prispôsobujú ťažšie, zatiaľ čo iní zmenu takmer nepocítia.
„Získame hodinu na hodinkách, ale nie každý ju aj prespí. Keď nás vnútorné hodiny bežne zobúdzajú o šiestej, po návrate na štandardný čas sa môžeme zobudiť už o piatej. Kto však potrebuje dospať spánkový dlh a dokáže ráno spať dlhšie, môže túto noc využiť na oddych,“ vysvetľuje Eichler.
To naznačuje, že aj keď si hodinky posunieme, naše vnútorné biologické hodiny sa nemusia prispôsobiť okamžite. Pre mnohých to znamená, že sa môžu zobudiť o hodinu skôr, než sú zvyknutí, a to napriek tomu, že si hodinky posunuli späť. Naopak, tí, ktorí potrebujú dohnat spánok, môžu túto príležitosť využiť.
Čo bude ďalej
Hoci sa diskusie o ukončení striedania času na úrovni EÚ neustále vedú, zatiaľ sa nič nezmenilo a Slovensko si bude aj naďalej posúvať hodinky. Pre naše telo to znamená opakované prispôsobovanie sa novému režimu, ktoré môže trvať niekoľko dní. Je dôležité počúvať svoje telo a dopriať mu dostatok oddychu, najmä v prvých dňoch po zmene.
Ako sa s touto zmenou vyrovnávate vy? Cítite vplyv posúvania času na svoj spánok a náladu?
