Najväčší presun bohatstva súčasnosti sa podľa ekonomických rozborov neodohráva na burzách, ale priamo na výplatných páskach pracujúcich. Zatiaľ čo mladí ľudia dnes často rátajú každý cent na nájom a o vlastnom bývaní môžu iba snívať, ich odvody a dane financujú životný štýl starších generácií. Z pôvodne ušľachtilej záchrannej siete pre seniorov sa tak vo vyspelom svete stáva čoraz väčšia záťaž pre štátne rozpočty.
Súčasné penzijné mechanizmy vznikli v 20. storočí primárne ako ochrana pred extrémnou chudobou v starobe. Dnes sa však transformovali na systém, ktorý podľa zistení finančne vyčerpáva pracujúcu triedu a môže výrazne brzdiť celkovú ekonomickú budúcnosť štátov.
Čo sa stalo
Najnovšia analýza denníka Financial Times poukázala na alarmujúci stav penzijných schém vo vyspelých západných krajinách. Z rozboru vyplýva niekoľko zásadných skutočností, ktoré definujú novú realitu medzi generáciami:
- Historický paradox: V minulosti znamenal odchod na dôchodok prepad do chudoby, no dnes vykazujú dôchodcovia vo vyspelých štátoch vďaka vlastníctvu nehnuteľností a štedrým dávkam najnižšiu mieru chudoby. V mnohých krajinách je ich priemerný príjem a spotreba dokonca vyššia než u ľudí v produktívnom veku.
- Chudobnie mladých ľudí: Kým príjmy seniorov v týchto systémoch neustále rastú, mzdy mladých skôr stagnujú. Skupina ľudí do 35 rokov dnes častejšie hlási vážne ťažkosti s pokrytím základných potrieb, akými sú bývanie či strava, než seniori nad 65 rokov.
- Nájomné ako ďalší presun majetku: Čoraz väčší počet mladých ľudí platí nájomné starším majiteľom nehnuteľností, čím sa kapitál a bohatstvo ešte viac koncentrujú u seniorov.
Prečo je to dôležité
Tento trend ukazuje zásadnú zmenu v rozdelení zdrojov. Dnešní pracujúci čelia vysokým životným nákladom, drahému bývaniu a zároveň odvádzajú nemalé prostriedky na udržanie sociálneho štátu. Ak sa nožnice medzi príjmami a výdavkami mladých budú naďalej roztvárať, môže to ohroziť ich schopnosť tvoriť vlastné úspory a zabezpečiť sa na vlastný dôchodok.
Celý mechanizmus solidarity je tak postavený pred otázku dlhodobej udržateľnosti. Rozpory medzi generáciami sa prehlbujú najmä v momente, keď sa ukazuje, že mladšia generácia nemusí mať k dispozícii rovnaké výhody, aké v súčasnosti financuje svojim predchodcom.
Mali by sa pravidlá penzií a odvodov prehodnotiť v prospech mladších pracujúcich?
